Tarnov leží v južnom okraji Nízkych Beskýd, v údolí Tople a nadmorskej výške okolo 333 m. n. morom, na východnom Slovensku v ondavskej vrchovine, 9,5 km od Bardejova na severozápad.
1355
Obec Tarnov založili pravdepodobne usadlíci z poľského Tarnova podľa zákupného práva koncom 13. prípadne začiatkom 14. storočia. Najstaršia písomná správa je z r. 1355, v ktorej sa uvádza, že Jágerská kapitula v uvedenom roku vykonala obhliadku smilnianského panstva na podnet vlastníkov Tekulovcov. Pri uvedenej obhliadke sa spomína aj dedina Tarnov. Obec sa prvýkrát spomína s kaplnkou a mlynom v listine jagerskej kapituly z r. 1355. Jej väčšia časť mala de jure patriť zemianskému rodu Tekuelovcom, na základe donácie z r. 1250. V skutočnosti bola však obec príslušenstvom Makovického hradu.
1427
V roku 1427 mala 21 poddanských usadlostí.
1435
Koncom 14. storočia však dedinu získali Cudarovci, majitelia Makovického panstva, ktorí ju mali v držbe až do r. 1435. Po majetkovom vysporiadaní medzi Cudarovcami a Tekulovcami, Tarnov pripadol znovu Tekulovcom.
1553
Koncom 15. storočia ho vlastnili Kalnášiovci. V r. 1553 je však už dedina majetkovou súčasťou slobodného kráľovského mesta Bardejov.
16. storočie
Od polovice 16. storočia patrila Bardejovu a to až do r. 1848 (s menšou prestávkou do r. 1883). V dávnejšej minulosti to bola poľnohospodárska a šindliarska obec. V nedávnej minulosti (do 60-tych rokov) bolo charakteristické usporiadanie dediny následovné:
-dedina pri hradskej so znakmi reťazovej zástavby
-staršie domy, situované po šírke v otvorených dvoroch, majú pri izbe komoru
a vchod do siene. Sú s hospodárskymi staviskami pod jednou strechou
a celý dvor uzaviera stodola
-zrubové sypance s volne nasadenou strechou sú pri ceste.
17. storočie
Zlá hospodárska situácia koncom 17. storočia prinútila mesto dávať postupne svoje poddanské dediny do zálohu.
1708
V r. 1708 Bardejov zvýšil záloh na dediny Tarnov a Sveržov Mikulášovi Sirmaimu o 2400 zlatých.
1848
V druhej štvrtine 18. storočia dochádza v meste k hospodárskej stabilite. Bardejov získava za zálohu svoje dediny, medzi nimi v.r. 1755 aj Tarnov, ktorý potom vlastnil až do zrušenia poddanstva v r. 1848.
1945
Po vojne v r. 1945 sa započalo s výstavbou nových murovaných domov. Expanzia však nastáva v 70-tych rokoch pri výstavbe a rozvoji obce.
Najstarší symbol obce je zachovaný na typáriu s kruhopisom: TARNOF DZEDZINA 1847. V pečatnom poli je znázornená svätica držiaca v pravej ruke kopiju, ľavú ruku má zdvihnutú. Vľavo pri nohách je pravdepodobne zlomené koleso. V hornej časti sú 3 hviezdičky.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že terajší kostol postavený v r. 1821 -1826 je zasvätený sv. Kataríne a typárium bolo vyhotovené v r. 1847 je viac ako isté, že sa jedná o sv. Katarínu. Preto hlavnú figúru obecného erbu tvorí sv. Katarína v kombinácii s jej atribútmi – mečom a zlomeným kolesom.
